Nachádzate sa tu

Bezbariérový prístup – Zákon o bezbariérovosti a bezbariérových prístupoch

Poradenstvo

Bezbariérovosť ešte stále nie je samozrejmosť

Ak ste mamička s kočíkom, senior s podporným vozíčkom, o ktorý sa opierate a veziete si v ňom svoj obed, človek s čerstvo zlomenou nohou v sadre, či nebodaj imobilná osoba odkázaná na invalidný vozík, určite sa denne stretávate s problémami, ktoré si „bežní“ ľudia vôbec neuvedomujú. Bezbariérovosť, žiaľ, ešte stále nie je úplnou samozrejmosťou. 

Ale čo môžete očakávať od šoféra, ktorý sa ponáhľa do práce a preto zaparkuje kdekoľvek a akokoľvek nevhodne, keď neraz ani samotní zákonodarcovia, architekti a stavbári nemyslia na to, že budova a jej priestory majú byť nielen krásne a funkčné, ale aj praktické a prístupné pre všetkých?

Zákon o bezbariérovom prístupe

Na svete žije okolo 7,5 – 8 miliárd ľudí. Milióny z nich majú život sťažený rôznymi zdravotnými komplikáciami, ktoré im znemožňujú plnohodnotne sa hýbať a „klasicky“ fungovať. Podľa odhadov bude do roku 2050 tvoriť 15% z celkového počtu obyvateľstva miest (a to nezačleňujeme ostatné územné celky) obyvateľstvo so zdravotným postihnutím. Napríklad v krajinách EÚ aktuálne žije okolo 130 miliónov ľudí, ktorí majú obmedzenú mobilitu a orientáciu. Podľa prognóz bude percento obyvateľov starších než 65 rokov (kedy je už výrazne zvýšené riziko porúch pohybového aparátu) v nasledujúcich dekádach markantne narastať. 

Bezbariérový prístup všetkých verejných priestranstiev a obchodov bol na Slovensku legislatívne nariadený až na začiatku 90. rokov 20. storočia. Dovtedy boli ľudia s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie vo výraznej nevýhode. Prvého decembra 2002 nadobudla účinnosť Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z.z. V jej štvrtej časti sú stanovené podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na stavby používané osobami so spomínanými obmedzeniami.

Jej problémom je, že rieši len aktuálny stav, tzn. budovy, ktoré sa idú stavať. No ako všetci dobre vieme, väčšina budov a verejných priestranstiev vznikla už pred rokom 2002. Tie však (podľa zákona) prispôsobené byť nemusia. Ak však prechádzajú staré budovy rekonštrukciou, musia už zohľadniť aj bezbariérovosť, aby sa v nich dokázali pohybovať aj ľudia, ktorí to majú v živote zdravotne sťažené. Zároveň, množstvo architektov, stavbárov a vlastníkov rôznych zariadení často myslí na všetkých svojich zákazníkov a snažia sa svoje priestory prispôsobiť tak, aby sa v nich mohli dobre cítiť, pohybovať, orientovať a využívať ich všetci.

Koho sa tieto zákonné úpravy týkajú?

Navonok sa možno zdá, že príliš veľa pozornosti venujeme problémom, ktoré sa týkajú minoritnej časti populácie. No skúste sa na to pozrieť inak. Ak nepatríte medzi osoby, ktoré:

  • majú problém s pohyblivosťou a sú odkázané na invalidný vozík, barle, palicu či inú kompenzačnú pomôcku,
  • majú problém so zrakom – sú úplne nevidiaci alebo vidia veľmi slabo, neostro a nejasne, takže orientácia v priestore pre nich vôbec nie je samozrejmosťou, 
  • majú problém so sluchom – nepočujú výstražné signály, upozornenia, zvončeky, príchody výťahov a pod.,
  • majú problém so psychikou, ale a rôznymi inými ochoreniami, ktoré napádajú napr. nervový systém a výrazne sťažujú (či neraz dokonca úplne znemožňujú) motoriku, 
  • sú seniori – neistí v chôdzi, neraz už s pomalšími reflexami (vplyvom napr. zníženej schopnosti pohybu, zraku či sluchu) a s ťažkými diagnózami, ktoré možno navonok nevidieť, no vnútorne Vás sužujú a znemožňujú Vám prejsť napr. po úzkom priestore bez nejakej kompenzačnej pomôcky,
  • sú tehotné ženy, ktoré ku koncu už neraz z posledných síl ako-tak fungujú, 
  • majú malé dieťa v kočíku či na odrážadle – a nechcú ho z neho „vysypať“ na každom druhom priechode pre chodcov, ktorý nie je dobre prispôsobený, 
  • sú na výlete a snažia sa dostať napr. do hotela s 2 kuframi a taškami, no naša infraštruktúra im túto cestu neraz nepríjemne šťažuje, ste neskutočne šťastný človek.

A teraz si uvedomte, že ktorýkoľvek z týchto problémov sa Vás či Vašich blízkych raz môže týkať. 

Na čo treba myslieť?

Po predošlých riadkoch je už jasné, že bezbariérovosť je nevyhnutnou podmienkou integrácie množstva ľudí so (primárne telesným) zdravotným problémom do spoločnosti. Je potrebné dosiahnuť stav, kedy budú mať (nie len) pohybovo znevýhodnení občania rovnaký prístup ku službám štátnej správy ako ostatní, tzn. aby mohli pohodlne nakupovať, večerať v reštauráciách, zúčastňovať sa ľubovoľných kultúrnych podujatí, vychutnať si športové udalosti, využívať všetky služby, absolvovať rôzne výlety, využívať mestskú hromadnú dopravu,... Aby sa mohli plnohodnotne zamestnať, socializovať a fungovať ako všetci ostatní. 

Na to všetko sú v našej spoločnosti potrebné mnohé zmeny – tak v infraštruktúre ako v legislatíve, ale hlavne v spoločenskom povedomí. 

Práva a povinnosti pri riešení bezbariérových prístupov

Aktuálne už máme legislatívne podchytené, že všetky „nové“ či renovované verejne prístupné budovy musia mať bezbariérový prístup[1]:

  • aspoň jeden vstup do budovy musí byť na úrovni chodcov bez vyrovnávacích stupňov, v prípade novostavby musí byť takto riešený priamo hlavný vstup; rovnako tak musí byť označený aj pre osoby so zrakovým postihnutím (Braillovo písmo prípadne zvukový signál);
  • v prípade, že vyššie spomenutá úprava nie je možná, musí byť bezbariérovosť zabezpečená vhodnými alternatívnymi riešeniami – napr. rampou, schodiskovou plošinou (šikmou schodiskovou plošinou, zvislou zdvíhacou plošinou) alebo adekvátnym vonkajším výťahom;
  • 4 % priestorov parkovísk (vždy minimálne jedno parkovacie miesto)pre osobné motorové vozidlá musia byť vymedzené pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, pričom majú byť umiestnené čo najbližšie ku vchodu do príslušnej stavby;
  • prispôsobené musia byť aj verejné telefónne automaty, poštové schránky, bankomaty, verejné plochy, nekryté športové ihriská, sady a parky – v opačnom prípade musia byť vhodne a jasne označené;
  • v prípade bytového priestoru určeného pre potreby imobilnej osoby (prípadne osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie) musia byť bytové priestory plne prispôsobené, aby umožňovali osobe pohyb na vozíku (tzn. prispôsobenie obytných a prevádzkových miestností, šírok a usporiadania bytových a ďalších vnútorných komunikácií, rozmerov príslušenstva, veľkosti a vybavenia hygienického zariadenia a i.);
  • rovnako tak musia byť prispôsobené aj spoločné priestory bytového domu (práčovňa, sušiareň, pivnica, žehliareň a i.), garáže, prevádzkovej miestnosti;
  • v prípade nebytovej budovy a inžinierskej stavby v časti určenej na používanie verejnosťou musí byť vhodne zabezpečený prístup; pri dvoj-a-viacpodlažnej stavbe, ktorá nie je zabezpečená rampou, musí byť prístup zabezpečený aspoň jedným osobným, prípadne upraveným nákladným výťahom alebo schodiskovou plošinou; pri stavbe s výťahom musí byť tento prístupný na každom podlaží; 
  • zároveň musí byť v stavbách určených na používanie verejnosťou minimálne jedna záchodová kabína prispôsobená pre osobu na invalidnom vozíku; v prípade väčšieho objektu s väčším počtom záchodových kabín pre verejnosť musí byť na každých 10 klasických kabín aspoň jedna ďalšia prispôsobená pre osobu na vozíku;
  • v budovách určených pre kultúrne účely a verejnú zábavu musí byť vyhradené najmenej 1% kapacity sedadiel, resp. minimálne dve miesta na umiestnenie osoby na vozíku;
  • v hľadisku športovej haly, na tribúne a na štadióne musí byť aspoň 5 % miest vyhradených pre osoby na vozíku;
  • na plavárni, kúpalisku a v kúpeľoch musí byť pre osobu na vozíku zabezpečený prístup do bazéna;
  • v hoteli alebo v inom ubytovacom zariadení (určenom na krátkodobý pobyt) musia minimálne 2 % izieb, resp. minimálne jedna izba, zodpovedať podmienkam vyhovujúcim pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.

Ako sa dajú prípadné komplikácie riešiť  -  zdvíhacie zariadenia na odstránenie bariér

V prípade, že nejde o novú budovu, ktorá vyhovuje aktuálnym smerniciam, riešenie sa dá vždy nájsť. My ponúkame rôzne tipy na to ako sprístupniť nedostupné priestory a priestranstvá aj osobám s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.

Medzi najčastejšie využívané alternatívy v rámci nášho portfólia patria: 

 

Aj nájazdové rampy majú svoje pravidlá, ktoré zákon jasne určuje:

(1) Každé podlažie okrem podlažia, ktoré je prístupné priamo z upraveného terénu, a každý užívaný povalový priestor budovy musia byť prístupné najmenej jedným schodišťom - hlavným. Ďalšie schodištia, pomocné, sa navrhujú predovšetkým na riešenie únikovej cesty v súlade so slovenskými technickými normami. Namiesto schodišťa možno navrhnúť šikmú rampu, ktorá na únikových cestách nesmie mať väčší sklon ako 1 : 8.

(2) Najmenšia podchodná a priechodná výška schodišťa, priechodná šírka ramena schodišťa, rozmery podesty a medzipodesty a šírka schodišťového stupňa sú dané slovenskou technickou normou STN 73 4130.

(3) Každý schodišťový stupeň v jednom schodišťovom ramene musí mať rovnakú výšku. V jednom schodišťovom ramene môže byť najviac 16 schodišťových stupňov. Pomocné schodište môže mať najviac 18 schodišťových stupňov.

(4) Sklon schodišťových ramien hlavného schodišťa nesmie byť väčší ako 35o, v bytovom dome bez výťahu nesmie byť väčší ako 33o. Schodište vnútri bytu s konštrukčnou výškou menšou ako 3 000 mm a schodište do podzemného podlažia môže mať sklon schodišťových ramien najviac 41o.

(5) Najväčší sklon rampy určenej na verejné užívanie je daný slovenskou technickou normou.27)

(6) Najmenšia priechodná šírka šikmej rampy určenej na verejné užívanie je 1 100 mm. Najmenšia dovolená podchodná výška rampy nameraná na zvislici je 2 100 mm.

(7) Súčiniteľ šmykového trenia povrchu šikmej rampy, povrchov schodišťových podest a stupňov vonkajších schodíšť je daný slovenskou technickou normou.27)

(8) Schodište a rampa, ktorých šírka neprekračuje 1 200 mm, musia byť vybavené jedným zábradlím s výnimkou kruhového schodišťa, ktoré musí mať dve zábradlia. Schodište a rampa širšie ako 1 200 mm musia byť vybavené dvoma zábradliami alebo držadlami. Schodište a rampa širšie ako 2 200 mm musia byť vybavené doplnkovým zábradlím s držadlom, ktoré ich rozdelí na pruhy široké najviac 2 200 mm.

(9) Priestory schodišťa musia byť osvetlené a vetrané.

----

Zdroj: https://www.zakonypreludi.sk/zz/2002-532

 

 

Vy si hlavu nad normami a zákonom lámať nemusíte

Od toho tu máme našich odborníkov. V prípade špecifických požiadaviek vytvárame pre našich zákazníkov aj produkty „šité na mieru“. Neváhajte nás kontaktovať. Po predostretí Vášho problému prídeme, prezrieme si konkrétne priestory, navrhneme vhodné riešenie, skonzultujeme ho s Vami a v prípade Vášho súhlasu operatívne vytvoríme cenovú ponuku. 

 

[1]Informácie čerpané z Vyhlášky č. 532/2002 Z. z. – Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, Dostupné na: https://www.zakonypreludi.sk/zz/2002-532. Dostupné dňa 5.9 2019. 

Fotografia: Unsplash.com

Povedali o nás